Na začiatku júna som sa ocitol v najstaršom z hlavných amerických miest, a súčasnom hlavnom meste štátu Nové Mexiko, v Santa Fe. O mestečku Santa Fe, ležiacom v úctyhodnej nadmorskej výške 2300m, som počul po prvý krát v muzikále Rent počas pražského Febio festu, a o Sanfa Fe Institute už z vedeckých článkov na začiatku môjho PhD.

Santa Fe Institute má za úlohu študovať komplexitu v prírodných, inžinierských a  sociálnych systémoch. Každý má svojú vlastnú definíciu komplexného systému, a to je dobre, pretože v každej disciplíne sa komplexita prejavuje inak. Napríklad v ekonómii a sociálnych vedách vzniká komplexný systém vtedy, ak je štruktúra vzťahov medzi objektami natoľko komplikovaná, že sa otázky ohľadom systému nedajú zodpovedať počtami “ceruzkou na papier.” Vo fyzike sa za príklad komplexného systému uvádzajú chaotické systémy, alebo inak povedané systémy, ktoré senzitívne závisia na počiatočných podmienkach. Santa Fe Institute je Mekou, do ktorej sa vedeckí pútnici z celého sveta zbiehajú načerpať a rozšíriť nové poznatky, inšpirovať sa a naštartovať nové projekty. Väčšina profesorov na inštitúte nepracuje priamo, ale trávia tam jeden až dva mesiace do roka. Z nádherných úbočí, ktoré vyrastajú z púšte do výšky 4000m sa denno denne naskytujú fenomenálne západy slnka. O histórii Santa Fe Institute sa môžete dočítať napríklad tu a na wiki. Neoficiálnym hlavným výskumným mottom je skúmať “čokoľvek, hlavne nech to nie je tradičné,” čo neznamená, že témy a metodológia nie sú seriózne. Vo väčšine prípadov toto “oslobodenie sa” od tradičného spôsobu myslenia v danom odbore, otvára nové príležitosti náhľadu na tému a ku kladeniu si odvážnejších otázok a cieľov.

Mladšie ročníky, poväčšine PhD študenti, dostávajú príležitosť spoznať Santa Fe Institute a započať niekoľko pararelných projektov počas jeden mesiac trvajúcej letnej školy. Ako takýto mesiac vyzerá sa môžete vo väčšom rozlíšení dočítať na wiki stránke školy. Dvomi najdôležitejšími prvkami sú každodenné prednášky (dohromady asi 30tich vyučujúcich) a vlastné projekty študentov, ktoré sa už počas trvania školy dostávaju do veľmi použiteľného štádia a sú prezentované počas posledného dňa školy. Zoznam projektov, do ktorých sme sa v roku 2015 s ďaľšími 67 ľudmi pustili je tu. Hlavnými témami sú štúdie fyzických a sociálnych sietí, agent-based modeling, evolúcia, umenie, poznanie, computation a biológia. Dokonca niektorým našim kolegom sa podarilo sformulovať novú verziu El Farol problému, ktorú určite o pár mesiacov nájdete pod menom “JP’s ranch problem” (JP’s ranch – farma jedného z organizátorov, na ktorej sa počas jedného večera zrodila nová verzia El Farol problému). Mimochodom, riešiť El Farol problém v El Farol bare dodáva zážitku zo Santa Fe úplne nový rozmer.

Počas celej školy nás sprevádzal Sander Bais, ktorý s nami strávil každú jednu prednášku, dodal nám priehršte odvahy svojími príhovormi a pri príležitosti osláv svojich 70tych narodenín nám prezradil recept, ako ostať mladý duchom. Ten, ako inak, spočíva v neustálej interakcii s mladými ľudmi a mentálnej práci ďaleko za hranicou dôchodkového veku.

Prednášky začínajú chaosom, lepšie povedané Teóriou Chaosu a nelineárnych dynamických systémov. Rovnako chaoticky na nás pôsobí zadanie projektov. To znie, sformujte skupinky, spravte projekty a o tri týždne nám ich odprezenzujte. Veľký tresk zo zrážok študentov je reprezentovaný “zrýchleným intelektuálnym randením,” kde počas 60 minút má každý za úlohu minútu rozprávať o svojich záujmoch a potenciálnych projektoch a minútu počúvať svojho partnera a po zazvonení zvonca prejsť k ďaľšiemu najbližšie stojacemu kolegovi. Po tejto zrážke častíc nastáva fáza zdielania detailnejších návrhov projektov, takže nový email na spoločnú adresu dostávame v päťnásť minútových intervaloch až do hlbokej noci. Ďaľšie dva dni sa snažíme dynamicky naplánovať (nové projekty ešte stále smerujú do emailových schránok), rozhodujeme sa, na ktorú krátku prezentáciu pôjdeme, robíme si poznámky, diskutujeme o uskutočniteľnosti a zaujímavosti projektov, organizujeme vlastné krátke prezentácie, na ktorých sa snažíme získať kritickú masu kolegov a keď sa to celé za tých pár dni utrasie a skupinky sa sformujú, začína sa tvrdo makať na témach, o ktorých sme možno ešte pred časom niektorí nemali ani páru.

Nám sa podarilo sformovať užitočne rôznorodú skupinku, ktorú tvorila mikrobiologička, politický filozof, sociálna sietiarka (ak niekto z vás pozná dobré slovenské výrazy pre tieto profesie, pokojne ich píšte do komentov) a ja, čiže finančný ekonóm. Modelujeme ekonomiku kompletne od základu a sústredime sa na jej neformálnu časť- sociálne väzby, z ktorých vzniká barter, špecializácia, podvádzanie a následné tresty, ktoré sú modelované odlišne vo formálnej ekonomike (Rule of Law) a neformálnej ekonomike (vylúčenie zo sociálnej siete). Zaujímavé sú vplyvy týchto rôznych režimov pri rôzne prepojených sociálnych sieťach na ekonomickú nerovnosť, alebo prežitie celých komunít. Náš projekt zožal pri prezentácii úspech, dokonca aj starší profesori nám potvrdili, že sa s podobnou štúdiou ešte nestretli a a povzbudili nás, aby sme tento projekt dokončili.

Program prednášok bol neuveriteľne nabitý, predsa len sa v ňom vystriedalo zhruba tridsať vyučujúcich z rôznych odborov. Kategóriu najvtipnejšej výuky získal jednoznačne postarší fyzik Profesor Alfred Hubler. Na jeho pokusy a experimenty počas výuky v laboratóriu sa nechytá ani David Copperfield. Hlavne na tie, pri ktorých ide o život a pán profesor si z nás vo svojom nemeckom prízvuku robí dobrý deň a vtipkuje, čo všetko sa môže stať, ak napríklad priložíme túto elektródu na tento pliešok. Okrem prednášok od profesorov a postdoktorandov zo Santa Fe Institute, si študenti sami zorganizovali asi ďaľšiu desiatku tématických tutoriálov, v ktorých učili ďaľších užitočné technológie (GitHub, Python, NetworkX, NetLogo, Rgeo, etc), alebo niečo z vlastného výskumu (voľná energia a mozog, topologická analýza dát, vzdelávacie systémy, atď). Vzdelávanie non-stop a všetkými smermi.

Aj keď niektoré dni sa človek z prednáškovej sály nevedel dostať, alebo sa programovalo hlboko do noci, našli sa aj okamihy, kedy sme sa dostali do prírody a medzi ľudí. Dokázali sme spoznať Nové Mexiko aj fyzicky, hlavne vďaka skvelej práci organizátorov, ktorí naplánovali niekoľko úžasných výletov. Raz sme boli na menšom road tripe na severe Nového Mexika, v Taose. Videli sme indiánske tance (nie tie pre turistov, ale tie ozajstné), Lourdes Ameriky a hlavne kaňon rieky Rio Grande. Naozaj úchvatné. Celá krajina je úplne neuveriteľná. Rozsiahle pláne v dvojtisícovej nadmorskej výške obklopené horami siahajúcimi nad štyri kilometre. A ľudia sú tu tiež úžasní a šikovní, aj na mexickú kuchyňu sa rýchlo zvyká (zelené chilli na všetko). Ďalej sme navštívili Bandelier national monument, Los Alamos, Ródeo v Santa Fe, parkrát vyšlapali na priľahlé kopce, či mali úžasný zážitok z pravej farmárskej oslavy narodením.

Complex Systems Summer School bol jednoznačne najlepší vedecký zážitok môjho života. Za krátky čas som sa dozvedel, kde sú hranice nášho poznania v tucte odborov. O tom, že komunikovať s ľuďmi z iných odborov je v podstate jednoduché, keď sa chce a keď človek na chvíľu prestane používať ten mätúci žargón. O tom, že za tri týždne sa DÁ zvládnuť postaviť na nohy relatívne veľký projekt a o tom, že aj na vedeckej konferencii môže človeka bolieť od smiechu bránica (ruku na srdce, kedy ste sa nasmiali na vedeckej konferencii tak, že vám tiekli slzy? A nikto vás následne neposlal von zadným vchodom.) Ale hlavne som stretol stovku parádnych, bystrých a veľmi priateľských ľudí, s ktorými tento jedinečný výbuch energie v časopriestore môžem zdieľať. To, čo vzniklo za štyri týždne na tom mieste je unikátne a budem z toho čerpať určite ešte zopár rokov.

Ak Ťa tento článok oslovil a chcel/a by si sa dozvedieť viac, pokojne mi napíš a môžeme prehodiť na túto tému pár slov.